Pôvod a historické zázemie plemena: História plemena doberman nie je dlhá. Šľachtenie začal istý pán Friedrich Louis Dobermann, ktorý sa údajne živil odchytom túlavých a nebezpečných psov (tzv. šarha). Jeho syn však tvrdil, že bol vyberačom a vymáhačom daní. V malom meste však pokojne mohlo ísť o spojenú funkciu, napríklad v službách mesta. Ako vyberač daní potreboval ostrého psa, ktorý ho ochráni pred útokmi dlžníkov, ale aj banditov pri prevoze peňazí. Existujú však aj zdroje, že pracoval na bitúnku, obchodoval s kožami, alebo že bol nočný strážnik. Tak či onak, psy zrejme potreboval a mal prístup k rôznym plemenám, zväčša ostrejšieho typu. Chcel psa ostražitého, silného, rýchleho, vytrvalého a zároveň cvičiteľného. Použil na to nemeckého dobytkárskeho psa (predchodcu rotvajlera), nemeckého pinča a greyhounda. S veľkou pravdepodobnosťou aj boserona, nejakú formu stavača (zrejme weimarského) a nemeckú dogu. Vplyvy týchto plemien sa odrazili aj na nutričných požiadavkách nového plemena nazývaného doberman, podľa jeho tvorcu.
Prispôsobivosť na zmeny v strave: dynamický
Odporúčanie pridávať doplnkovú kĺbovú výživu: áno
Rizikové predispozície plemena ovplyvniteľné stravou: torzia žalúdka, ochorenia kĺbov
Predispozícia k potravinovým alergiám: nízka
Mäso a tuky: Dobermany, hoci nevieme presne prečo, si vyžadujú vyššie hodnoty aminokyselín fenylalanín a tyrozín. Fenylalanín si ľudské telo nedokáže vytvárať a potrebuje ho zo stravy. Vyskytuje sa aj v pre psy nebezpečných potravinách, najväčšími zdrojmi sú vajcia, orechy a semená, ale aj ryby a mäso. Tyrozín si dokáže vytvárať v určitých množstvách aj sám. Ale kvôli svojmu nervovému systému ho aj pomerne rýchlo spotrebováva. Vo väčších koncentráciách ho pes prijíma z vajec, kuracieho a morčacieho mäsa a orechov. Za natívne zdroje mäsa môžeme považovať hlavne hovädzie a jahňacie (ovčie, baranie). Hydina je neutrálna. Je dobré sa k nej pravidelne vracať, ale nie je ideálne, aby tvorila dlhodobo základ stravy. Morské ryby sú najmenej vhodné.
Odporúčaný podiel bielkovín u dospelého psa: 25-30%
Odporúčaný podiel bielkovín u mladého psa: 25-30%
Odporúčaný podiel tukov: 12-20%
Predispozícia k prekysleniu žalúdka pri vysokom príjme bielkovín: nízka
Preferencia typu receptúry: viaczložkové – multiprotein
Prílohy: Ako sme si uviedli v odseku o mäse, dobermanom je vhodné pridávať orechy a semená, prípadne vajcia, ak ich vaše granule neobsahujú. Výborne prosperujú na dominantnom zastúpení obilnín, ako je jačmeň, špalda, ovos, proso. Menej vhodná je ryža a zemiaky. Vplyv strukovín sa zdá byť neutrálny, ale neodporúčame ich zastúpenie v množstve väčšom ako 10%.
Preferencia ovocia, zeleniny a byliniek v receptúre: nie je to nutné
Preferencia typu receptúry: s vyšším podielom obilnín
Uvedené informácie nie je možné považovať za univerzálny návod na kŕmenie vášho plemena. Sú sumárom rozsiahleho výskumu na vzorke vyše 600 chovateľských staníc a kynológov zo Slovenska a Česka, ako aj zahraničných výskumov a literatúry. Napriek tomu je potrebné zohľadniť individuálne faktory, medzi ktoré môžeme radiť aj výživu matky vášho psa počas gravidity a laktácie, ako aj históriu kŕmenia každého jedinca a iné. Všeobecná citlivosť plemena na niektoré zložky neznamená, že práve váš pes bude na tieto zložky reagovať neštandardne. Plemená sa dnes už nechovajú izolovane a sú roztrúsené po celom svete. Napriek tomu údaje ukazujú, že natívne zdroje potravy stále hrajú dôležitú úlohu.
Naším prioritným odporúčaním je, že strava má byť pestrá a kvalitná.
Na nosné časti týchto informácií sa vzťahujú autorské práva.
Mgr. Lukáš Michalička
výživový a produktový špecialista
