Pôvod a historické zázemie plemena: Kokršpaniel je najzastúpenejšie plemeno zo skupiny španielov. Ako názov predpokladá, zrejme ich spoloční predkovia pochádzajú zo Španielska. Psy tohto typu sa okolo 16. storočia začali deliť na vodné a suchozemské. Práve suchozemské sa časom rozdelili na setre a špringre. Aby toho nebolo málo, špringre sa stali základom pre všetky moderné španiele a neskôr sa členili aj podľa veľkosti. I súrodenci z jedného vrhu boli zaraďovaní podľa výšky rôzne, medzi najväčšie špringre, stredné medzi sussexské španiele a najmenšie medzi kokršpaniele. Názov pochádza od vtáka zvaného sľuka, anglicky woodcock. Pretože práve pri love vtákov boli kokršpaniele vo svojom svete. Po roku 1880 sa dostal anglický kokršpaniel do Ameriky, kde ho lovci šľachtili pre potreby odlišného spôsobu športového poľovníctva a tieto dve cesty sa časom natoľko odlišovali, že sa z amerického kokršpaniela stalo nové plemeno.
Prispôsobivosť na zmeny v strave: vyvážený
Odporúčanie pridávať doplnkovú kĺbovú výživu: áno
Rizikové predispozície plemena ovplyvniteľné stravou: ochorenia kĺbov, problémy so zubami, sklony k obezite
Predispozícia k potravinovým alergiám: vysoká
Mäso a tuky: Anglický kokršpaniel je pomerne konzervatívnejší v strave, ako jeho americký brat. Je aj o niečo náchylnejší na potravinové alergie. Zatiaľ čo anglický kokršpaniel preferuje granule s obsahom bielkovín medzi 20-25%, americký 25-30%. Americký je tiež citlivý na dostatočnú hladinu aminokyseliny lyzín, ktorá sa nachádza hlavne v mäse a rybách. Pre obe plemená, čo ukazuje aj ich spoločná história, sú najlepšie využiteľné bielkoviny zo všetkých druhov hydiny. Je ale vhodné naučiť ich na čo najviac druhov hydiny a obmieňať ich, a to hlavne v anglickej verzii. Jahňacie (ovčie, baranie) mäso je po hydine druhým najvhodnejším. Americký koker zvláda lepšie morské ryby, ako anglický. Ťažšie hovädzie mäso nemusí robiť problémy ani jednému z týchto plemien, ale nie je vhodné stavať na ňom základ diéty a kŕmiť ním denne. O niečo lepšie je na tom bravčové.
Odporúčaný podiel bielkovín u dospelého psa: 20-30%
Odporúčaný podiel bielkovín u mladého psa: 25-35%
Odporúčaný podiel tukov: 12-15%
Predispozícia k prekysleniu žalúdka pri vysokom príjme bielkovín: zvýšená
Preferencia typu receptúry: multiprotein a monoprotein rovnako
Prílohy: Anglické kokršpaniele patria k málu malých plemien, ktoré si vyžadujú dominantné postavenie sacharidovej zložky v strave. Vysoké bielkoviny priamo nevadia, ale nedostatok sacharidov áno. Ideálna sa javí kombinácia zemiakov s obilninou. Nevhodná je kukurica a strukoviny. Americký kokršpaniel si na sacharidový základ až tak nepotrpí a nemá problém s malým množstvom kukurice.
Preferencia ovocia, zeleniny a byliniek v receptúre: nie je to nutné
Preferencia typu receptúry: s obilninami a bez obilnín rovnako
Uvedené informácie nie je možné považovať za univerzálny návod na kŕmenie vášho plemena. Sú sumárom rozsiahleho výskumu na vzorke vyše 600 chovateľských staníc a kynológov zo Slovenska a Česka, ako aj zahraničných výskumov a literatúry. Napriek tomu je potrebné zohľadniť individuálne faktory, medzi ktoré môžeme radiť aj výživu matky vášho psa počas gravidity a laktácie, ako aj históriu kŕmenia každého jedinca a iné. Všeobecná citlivosť plemena na niektoré zložky neznamená, že práve váš pes bude na tieto zložky reagovať neštandardne. Plemená sa dnes už nechovajú izolovane a sú roztrúsené po celom svete. Napriek tomu údaje ukazujú, že natívne zdroje potravy stále hrajú dôležitú úlohu.
Naším prioritným odporúčaním je, že strava má byť pestrá a kvalitná.
Na nosné časti týchto informácií sa vzťahujú autorské práva.
Mgr. Lukáš Michalička
výživový a produktový špecialista
