Slovensko je pre mňa taká malá Kanada. Áno, znie to trochu smiešne. Veď kde je Kanada, a kde Slovensko, však? Napriek tomu sa ho snažím takto už dlhé roky vnímať a osobne mi to pomáha, posúva ma to vpred a mení to moje vnímanie na väčšinu vecí naokolo. Sme krajina s vysokým podielom horských oblastí a percentom zalesnenia. Sme najväčším útočiskom pre vlky, medvede a rysy v Európe. Taká malá „divočina“ uprostred Európy. Najdôležitejším strojárskym odvetvím Kanady je automobilový priemysel, hoci ani jedna automobilová značka nie je kanadská. Tiež vám to niečo pripomína? Podobností je viacero, ale veľmi by nás odviali od pôvodnej témy. Prečo toto spomínam v blogu o krmivách pre psy? Pretože aj pre nás bola Kanada inšpiráciou. Multiproteínové holistické receptúry s množstvom zeleniny a ovocia, bez použitia chemických konzervantov a dochucovadiel, a to všetko s vysokým podielom regionálnych surovín.

S Kanadou sa môžeme porovnávať naozaj iba v niektorých oblastiach. Napriek tomu môže byť ich prístup k výžive psov akousi métou, hoci v menšom merítku. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) až 75% ochorení u ľudí súvisí so stravou. U psov tomu nebude veľmi inak. Téme pestrosti stravy a bohatosti receptúr sme sa už venovali v samostatnom článku. Poďme sa teraz pozrieť detailnejšie na to, v čom spočívajú benefity regionálnych krmív.

1. čerstvejšie – suroviny, ktoré sú prevážané 100 kilometrov, sú vždy čerstvejšie, ako keď ich musia prepravovať z Nového Zélandu. Napríklad čerstvé mäso je do krmiva zapracované zväčša do 24 hodín. V prípade menších krajín, ako je napríklad Slovensko, sa môžu držať viac dní v mraziacich boxoch, dokým sa ich nenazbiera dostatočné množstvo. Zachovávajú si lepšie senzorické, aj nutričné vlastnosti. Domáce suroviny cestujú v priemere 66 krát menšie vzdialenosti ako tie dovezené.

2. ekologickejšie – pri nákupe od regionálnych spracovateľov mäsa a pestovateľov sú prepravné vzdialenosti niekoľko násobne menšie ako v prípade nákupu z Číny, Španielska, či USA. Suroviny  a krmivá netrávia celé týždne na mori, v prehriatych kontajneroch, a takéto krmivo je jednoznačne šetrnejšie k našej planéte. Konzumáciou lokálnych surovín sa všeobecne spotrebuje 17 krát menej pohonných hmôt ako pri dovezených potravinách

3. lepšie kontrolované – kvalita vstupných surovín je prísnejšie a pravidelne kontrolovaná u domácich chovateľov a pestovateľov. Niektoré právne a hygienické normy sú u nás prísnejšie ako európske alebo americké. Pri dovoze potravín zo zahraničia sú kontroly kvality iba náhodné

4. ekonomickejšie – kúpou produktov vyrobených na Slovensku, zostavených zo surovín od slovenských dodávateľov, podporujeme nielen samotného výrobcu, ale aj chovateľov a spracovateľov mäsa, tukov a olejov, ale aj pestovateľov ovocia a zeleniny. Stávame sa tak súčasťou celého procesu a prispievame k bohatstvu našich regiónov

5. prirodzenejšie – pre všetky živé tvory je prirodzenejšie stravovať sa surovinami, ktoré pochádzajú z jeho vlastného okolia a klimatického pásma. Natívne sú také suroviny, ktoré sú pre organizmus psa a jeho predkov známe. V každom podnebnom pásme ľudia, a teda aj psy, konzumujú také potraviny, ktoré im pomáhajú prežiť a prispôsobiť sa tej konkrétnej klíme. Vytvára sa symbióza medzi zdravotným stavom, oblasťou, v ktorej žijeme, a potravinami, ktoré v nej rastú. Tento neviditeľný kód podnebného pásma je prítomný v každom jedle.

Nie všetky zložky krmív Bodreek je možné dopestovať regionálne. Touto výnimkou je ryža, ktorá na pestovanie vo veľkom u nás nemá vhodné podmienky. Požiadavka na domáce suroviny však u nás patrí medzi priority. Nestotožňujeme sa, a nedokázali by sme sa chváliť tým, že naše suroviny pochádzajú napríklad z Nového Zélandu, ktorý leží presne na opačnej strane planéty. Ako sme už dávnejšie písali, Slovensko patrí k svetovej kynologickej špičke s niekoľko sto ročnou tradíciou a dokazuje to nielen športovými a výstavnými úspechmi, ale aj odchovom a výcvikom jedných z najkvalitnejších služobných psov na svete. Je čas, aby Slovensko začalo budovať aj tradíciu kvalitnej krmivárskej výroby.

Mgr. Lukáš Michalička

Použitá literatúra:

• Buňka a kol.: Senzorická analýza potravin, Zlín, 2008

• Čuboň a kol.: Hodnotenie potravín a surovín živočíšneho pôvodu, 2012

• Habánová: Úprava potravín a stravovanie, SPU Nitra, 2011

• Ingr: Produkce a spracování masa, Mendelova univerzita, 2011

• Jedlička: Kvalita mäsa z hľadiska prvovýrobcu, spracovateľa a konzumenta, Bratislava, 1987

• Majerčiak: Kvalita mäsa ošípaných očami výrobcu, spracovateľa a spotrebiteľa, v: Slovenský chov, 1997

• Pirog a kol.: Food, Fuel, and Freeways: An Iowa perspective onhow far food travels, fuel usage, and greenhouse gasemissions, Iowa State University, 2001

• Tančín: Chov hospodárskych zvierat v marginálnych oblastiach, Nitra, 2013