Kritérií pri výbere správneho krmiva je mnoho. Nie všetky sú však rovnako dôležité. Dôležité napríklad je, ako krmivo psíkovi sadne. Toto sa nedá zistiť nijak inak, ako testovaním. Aj psom z jedného vrhu sadnú rôzne typy a značky krmív inak. Kritériom tiež môže byť aj dostupnosť krmiva v obchodoch a e-shopoch, či cena. Naopak, nie je úplne správne riadiť sa skúsenosťami ostatných ľudí. Mnohé psy totiž relatívne dlhodobo fungujú aj na hypermarketových krmivách. Tu vám chceme ponúknuť 10 rýchlych rád, ktoré je dobré mať pri výbere krmiva na zreteli.
1. Vzdelaného psíčkara spoznáte v obchode podľa toho, že si číta zadnú stranu vreca namiesto prednej. V časti zloženie totiž obsahuje najdôležitejšie údaje o skutočnom obsahu vreca. Všetko naokolo je iba reklama. Nerozhodujte sa na základe sympatií, reklamy, farebnosti obalu, a už vôbec nie na základe farebnosti granúl. Farbivá a dochucovadlá znamenajú iba silnú chémiu v krmive.
2. Reklama často býva ovplyvnená trendami. V súčasnosti dominujú na trhu dva trendy, a to bezobilné krmivá a krmivá s vysokým obsahom bielkovín. Problém s bezobilnými krmivami mávajú hlavne väčšie plemená, ktorým často nesedia strukoviny. Krmivá s vysokým obsahom bielkovín zasa môžu byť často až nevyužiteľné. Energia z bielkovín je najmenej efektívna. Prebytočné bielkoviny si pes totiž na rozdiel od tukov a sacharidov ukladať nevie, ale obličky ich musia spracovať. Problémy môžu mať opäť najmä väčšie plemená. Pamätajme, že nekŕmime krokodíla. Pes nie je obligátny mäsožravec, ako napr. mačka. Neznamená to ale, že bezobilné a vysokoproteínové krmivá zatracujeme. Poukazujeme hlavne na fakt, že každému psovi môže sedieť iný typ krmiva, a nie je nutné riadiť sa trendami na trhu. Pestrá škála krmív je žiadúca, pretože rastie šanca, že si každý nájde to svoje.
3. Porovnajte si viacero značiek a receptúr, a to hlavne v kategórii tých najdrahších. Na nich najlepšie vidno komplexnosť receptúr. Keď sa následne znovu pozriete na najlacnejšie, okamžite uvidíte rozdiel. Potom si porovnajte viacero krmív v cenovej hladine, v ktorej sa chcete pohybovať. Nerozhodujte sa však len na základe ceny. Veľmi dôležité je sledovať dávkovanie krmiva. Lacné krmivo sa dá vyrobiť práve použitím balastných, nevyužiteľných látok. Dávkovanie je niekedy až dvojnásobné, a preto platíte dvakrát.
4. Hľadajte polopatistické výrazy v zložení. Pod pojmami „živočíšny proteín“, či „živočíšne produkty“, alebo „bielkoviny suchozemských zvierat“ si môžeme predstaviť všeličo. Väčšinou ide o posledný, nechcený a nevyužiteľný odpad z mäsovýroby neustálenej kvality. Ak chceme dopriať psovi využiteľné bielkoviny s bohatým aminokyselinovým profilom, hľadáme čistejšie múčky, či mäso, a to presne deklarované podľa druhu použitého zvieraťa. Teda napríklad morčacie mäso či múčku, jahňacie mäso či múčku, kačacie mäso či múčku a iné. Nie je našou snahou haniť lacnejšie krmivá, a nie je nutné vyhýbať sa múčkam nižšej kvality. Čo je nutné, je uvedomiť si ich kvalitu v porovnaní s cenou finálneho produktu. Takéto múčky sú lacnejšie a väčšinou chemicky konzervované a cena krmiva, ktoré ich používa, by mala zodpovedať kvalite. Rovnaký princíp platí aj pri použitých tukoch. Často sa totiž stáva, že výrobca použije lacné múčky a zmesové neurčité tuky, avšak pekný obal a vyššia cena budia u zákazníka dojem, že kupuje vyššiu kvalitu.
5. Suroviny v zložení sú uvádzané podľa zákona zostupne podľa ich zastúpenia v krmive. Čo je na prvom mieste, toho je v krmive najviac. Je preto v záujem psa, aby sa na prvých miestach nachádzalo čo najviac živočíšnych zložiek. Niektorí výrobcovia udávajú aj percentuálny podiel, čo v orientácii výrazne pomôže. V skutočnosti nie je nutné, aby „mäso“ bolo na prvom mieste. Dôležité je jeho skutočné množstvo. Ak napríklad rozdelíme nemäsité časti na viac druhov (ryža, ryžová múka, ovsené vločky, zemiak atď.), súčet nemäsitých príloh síce ostane rovnaký, ale jednotlivé rozdelené podiely klesnú v poradí nižšie a „mäsová“ časť receptúry sa dostane na prvé miesto. Ak by výrobca použil napr. iba ryžu, tá by bola na prvom mieste, hoci má rovnaký podiel mäsa ako vyššie zmienené krmivo. Je to jednoduchý trik, ktorý vás nesmie oklamať.
6. Krmivo by malo obsahovať čo najmenej chémie. Tou je hlavne konzervácia, bez ktorej by tuky skladovanie vo vreci nevydržali. Všetky významné svetové rebríčky krmív majú podmienku prírodnej konzervácie a všetky významné svetové rebríčky krmív majú prírodnú konzerváciu ako jedno zo základných kritérií na posudzovanie. Ide o rovnakú chémiu, ktorá sa používa aj v ľudskej strave. Avšak človek ju nikdy neprijme v takých množstvách, a tak často. Pri nadmernom a častom prijímaní týchto chemických látok hrozí niekoľko vážnych zdravotných problémov. Najprírodnejšou formou konzervácie je použitie tokoferolov, teda vit.E. Sledujte deklarácie výrobcov o konzervácii. Kto konzervuje vitamínom E a rozmarínom, sa tým určite rád pochváli. Prírodné konzervanty sú však aj drahšie.
7. V prípade, že ste majiteľom veľkého plemena, klaďte väčší dôraz na rovnováhu vápnika a fosforu v krmive. Je to dôležité najmä v šteňacom veku. Správny pomer by sa mal pohybovať medzi Ca-1,2: P-1 a Ca-2: P-1. Nemusíme striktne sledovať množstvo vápnika a fosforu, ale najmä ich pomer. Množstvo sa totiž okrem iného odvíja aj od odporúčanej dennej potreby, a tá sa zasa odvíja od dennej dávky krmiva. Krmivo s nižším dávkovaním preto môže mať hodnoty týchto minerálov vyššie ako krmivo s vysokým dávkovaním.
8. Nebojme sa múčok. Slovo kuracia múčka pôsobí v očiach kupujúceho horšie, ako keď je použité slovo kura. V skutočnosti však môže ísť o ten istý produkt. Pod pojmom múčka si naopak treba predstaviť dôležitú zložku vyvažujúcu pomer vápnika a fosforu v krmive. Netreba si ju zamieňať s mäsokostnou múčkou, ktorá má menej bielkovín, menšiu výživovú hodnotu, obsahuje viac kostí, a teda aj viac popola. Mäsokostná múčka robí mäsovej múčke tak trochu zlé meno. A keď sme už načrtli tému popola, toho sa vôbec nemusíte báť. Venovali sme mu samostatný článok, ktorý nájdete na našom blogu. V skratke si len pripomeňme, že nejde o žiadnu do krmiva pridanú surovinu, ale o hodnotnú časť každého druhu stravy, vrátane ľudskej.
9. Chcite pridanú hodnotu. V niektorých receptúrach môžete nájsť aj pojem „čerstvé mäso“. Hoci pri procese spracovania stratí svojich 70% vody, a v podstate vzniká sušená mäsová múčka, stále má zopár benefitov. Prechádza továrenským spracovaním iba raz, zatiaľ čo klasické múčky dvakrát. Krmivo s čerstvým mäsom obsahuje viac mäsovej šťavy na rozdiel od múčkových krmív, ktoré obsahujú iba pitnú vodu. Taktiež čerstvé mäso prináša do krmiva pôvodné tuky z tohto mäsa, zatiaľ čo do múčkových krmív sa pridávajú tuky dodatočne, častokrát z úplne iných živočíšnych druhov alebo dokonca rastlinné tuky. Čerstvé mäso teda ponúka akúsi pridanú hodnotu. Tú však nájdete aj v iných zložkách krmív. Čítajte všetko a hľadajte, čo krmivo ponúka okrem múčok, tukov, obilnín, strukovín a zemiakov. Bylinky, ovocie, zelenina, tuky bohaté na omega 3 mastné kyseliny, to všetko chcete.
10. Každý pes je individualita, a ani tu neplatí, že čo je dobré pre jedného, musí byť aj pre druhého. Aj keď máte zviera z jedného vrhu, jedného plemena, rovnakého veku, či pohlavia, každému z nich môže sedieť úplne niečo iné. Aj keď tu máme určité predpoklady založené na šľachtení konkrétnych plemien, to, či krmivo sadne, zistíte iba testovaním. Krmivo treba vyberať podľa jeho zamerania. Ak má výrobca krmiva krmivo zvlášť pre veľké a malé plemená, či šteniatka a dospelé psy, mali by ste sa toho držať. Môžete sa však stretnúť aj s receptúrami All Life Stages, teda pre všetky plemená a všetky vekové kategórie. Netreba sa ich báť, väčšinou ide o kvalitných výrobcov, ktorí nastavili živiny v krmive na určité kompromisy, vždy však v rámci určitých odporúčaných štandardov (AAFCO a FEDIAF). Väčšinou tieto krmivá tvorí viac receptúr, ktoré sa líšia podielmi jednotlivých zložiek tak, aby boli v každej fáze života našich miláčikov. Žiadna presná šablóna pre veľké a pre malé plemená neexistuje, a každý výrobca sa riadi inými výskumami. Tu sa môžeme držať logiky z divočiny. Ak majú psovité šelmy vo svorke mláďatá, tým prenechávajú najvýživnejšie časti koristi. Ak ale mláďatá nemajú, najvýživnejšie časti koristi si nechávajú pre seba. Nie je dôvod uberať dospelým psom na kvalite výživy.
Mgr. Mária Michaličková
