Aj keď sa to nezdá, určité plemená, resp. skupiny plemien, sa môžu od seba navzájom odlišovať vo svojich nutričných potrebách. Nevyvíjali sa stovky, až tisíce rokov na rovnakých miestach, v rovnakých prírodných a životných podmienkach, a tak sa adaptovali na rôzne druhy potravy. Témou sa zaoberalo niekoľko menších či väčších výskumov a čiastočne aj náš vlastný výskum, ktorý sme v roku 2016 uskutočnili na výskumnej vzorke viac ako 600 chovateľov a kynológov na území Slovenska a Českej republiky. Aj keď pôvodne náš výskum skúmal iné ciele, jedným z mnohých vstupných údajov bola aj
plemenná príslušnosť. Toto nám umožnilo spätne analyzovať požiadavky jednotlivých plemien podľa reakcií psov na rôzne typy krmiva, či už obsahujúce obilniny, zemiaky, strukoviny, vysoký podiel ovocia, výšku bielkovín a tukov a ďalšie. Krátke články, ktoré si budete môcť prečítať na našom portály teda neodrážajú naše názory, ale skúsenosti stoviek slovenských a českých chovateľov, aplikované na zahraničné výskumy.
Ako sme už v roku 2022 publikovali v našej knihe Sprievodca výživou psov, je dobré poznať tzv. natívne zdroje potravy psa. Sú to také, ktoré sú vzhľadom na jeho vývoj a vývin pre neho najprirodzenejšie. Rovnako, ako sa jednotlivé terajšie plemená adaptovali na svoje prostredie, adaptovali sa aj ich nutričné požiadavky. Tak, ako sa prispôsobila srsť psovitých šeliem v horských a chladných oblastiach, tak sa prispôsobila aj v púštnom prostredí. A nielen srsť, ale napríklad aj dĺžka nôh, či uší. Svoju rolu tu zohrali mutácie, evolučná aj chovateľská selekcia. Väčšina plemien žila izolovane, v určitej oblasti a klíme, a každá oblasť im po stáročia poskytovala trochu iné prostredie a zdroje potravy, ktoré sa naučili využívať efektívnejšie.
Napríklad plemená psov horského typu nemajú kŕmnu dávku tak veľkú, ako by úmerne mala zodpovedať ich telesnej váhe. V drsných horských podmienkach sa naučili vyžiť aj z mála, a to málo efektívne využiť. Také suroviny, ktoré sú
pre oblasť pôvodu plemena typické, a toto plemeno sa nimi dlhodobo kŕmilo, môžeme nazývať ako natívne, inak povedané pôvodné a prirodzené zdroje potravy. Tam, kde bolo natívnym zdrojom jahňacie mäso, neprežili tie psy, ktoré mali na jahňací proteín akúkoľvek reakciu, tráviace ťažkosti alebo nemali dostatočnú enzymatickú výbavu. Neznamená to však,
že exotické zdroje mäsa budú vášmu psovi nutne spôsobovať problémy. Myšlienka, ktorú si môžeme odniesť je, že natívne zdroje by mali tvoriť základ stravy.
Národná rada pre výskum v USA v osemdesiatych rokoch zastrešila viac ako stovku výskumov na túto tému, a vďaka nim vieme, že každé plemeno je naozaj trochu unikátne, aj čo sa týka výživových nárokov. Anglický pointer potrebuje iné množstvo zinku ako bígl. Aj šteňatá anglického chrta, bígla a labradora mali odlišné reakcie na podávané množstvo
vitamínu A. Kólie a nemecké dogy zasa potrebujú deväť až desaťkrát viac vitamínu D na kilogram váhy ako napríklad foxteriér. Neznamená to, že stačí sledovať hodnoty vitamínu D uvádzané na vreci. Pretože to je len hodnota výrobcom pridaného vitamínu do krmiva. Sledovať môžete aj tie vstupné potraviny, ktoré sú bohaté na vitamín D, alebo ich pridávať ku krmivu.
Nech vás neprekvapí, že sibírsky husky je jediné známe plemeno, ktoré je imúnne voči otrave lososom. Ide o smrteľný stav, ktorý u psov môže nastať po konzumácii surového lososa nakazeného parazitom Nanophyetus salmincola. Ten je síce takmer neškodný, avšak sám môže byť nakazený mikroorganizmom Neorickettsia helminthoeca, ktorý túto otravu spôsobuje. Husky, podobne ako malamut, pochádza z chladných rybárskych oblastí, kde ich strava vždy bola bohatá na kvalitné mastné kyseliny z rýb, a pravidelne aj diviny. Chov ošípaných, pasenie dobytka a oviec je v týchto oblastiach nemožný aj kvôli neschopnosti dopestovať krmoviny na ich výživu a nedostatok pastvín.
Myslíme, že odpoveď na otázku, aké sú ich natívne zdroje mäsa, asi nemusíme hľadať dlho. Nikdy preto nemôže fungovať úplne jednoduchá príručka o tom, ako správne kŕmiť psy. Nedá sa premýšľať a rozprávať o výžive bez zobrazenia širšieho konceptu a robiť rozhodnutia podľa jedného článku v časopise, či jedného rozhovoru. Rovnako nemôžeme tvrdiť, že existujú presné pravidlá kŕmenia toho ktorého plemena. Uvedené články sú iba akýmsi pramienkom prvých informácií. Nie je to ale jediný prameň, univerzálny, ani zázračný.
Môžete sa v ňom napiť pred dlhšou cestou vzdelávania, ktorá vás možno čaká. Naše informácie možno nikdy nebudú sedieť práve na vášho jedinca. Jednotlivé chovy, chovné línie a rodiny môžu mať odlišné problémy, ale aj odlišné schopnosti trávenia, odlišnú črevnú mikrobiotu a enzymatickú výbavu. Z takmer dvoch dekád praxe ale vieme, že týmto spôsobom viacerí psíčkari našli odpovede na svoje problémy. Tie plemená, ktoré vznikli historicky nedávno, resp. šľachtením viacerých starších plemien, zrejme nebudú v našich príspevkoch kvalitne obsiahnuté.
Začíname najbežnejšími plemenami a postupne ich budeme pridávať.
Na niektoré časti našich príspevkov, súvisiacich s našim výskumom sa vzťahujú autorské práva. Ich publikovanie, alebo iné šírenie bez náležitých zákonných ustanovení môže byť porušením zákona.
Mgr. Lukáš Michalička
výživový a produktový špecialista, autor knižnej publikácia Sprievodca výživou psov
AMERICKÝ STAFORDŠÍRSKY TERIÉR a AMERICKÝ PITBULTERIÉR
