post

Ovocie v jedálničku psa: ide to vôbec dohromady?

Prítomnosť ovocia v krmive pre psy bola vždy jednou z našich najväčších priorít. Bez tejto možnosti by sme vlastné recepty nikdy nezostavili. Prečo sme ovocím tak posadnutí? Otvorím Vám teraz na chvíľu dvierka do mojej mysle a skúsim vysvetliť, čo sa vo mne deje, keď si predstavujem komplexnú holistickú receptúru.

Vždy ma fascinoval rast. Tak ako u šteniatok, ktoré rástli vďaka energii, ktorú sme im podávali v krmive, tak aj pri rastlinách. Fascinoval ma systém, akým organizmus rastliny dokáže čerpať energiu z vody, pôdy a slnka, a pretvárať ju na nový plod, dodať mu vodu, vitamíny, minerály, cukor, farbu a špecifickú chuť, vlákninu a iné zdraviu prospešné látky. Celý proces odovzdávania tejto energie vo forme živín je pre mňa magický o to viac, že plody tohto procesu, teda ovocie, dokážu túto energiu odovzdať ďalej ich konzumáciou.

Ovocie je zároveň úžasná superpotravina všeobecne v tom, že dokáže tieto benefity ponúkať aj v zime, keď rastliny odpočívajú a náš organizmus nemá odkiaľ vitamíny čerpať. Naši predkovia ovocie zbierali sezónne, neskôr sa naučili sami ho sušiť. Pridávali ho do polievok, kaší, aj do koláčov. Dobre sa skladovalo, bolo sladšie, a vitamíny a minerály v ňom boli koncentrovanejšie. A v takejto forme sa dostávalo aj psom, preto ho dôverne poznajú a vyhľadávajú ho.

Väčšina majiteľov psov má skúsenosť, že ich miláčik si ovocie sám zbiera na záhrade, alebo počas prechádzky. Na rozdiel od pojedania tráv a bylín, ktoré požiera väčšinou už až keď je nejaký tráviaci problém (s výnimkou čerstvej jarnej trávy), ovocie požiera čisto z nutričných a chuťových dôvodov. Áno, aj ovocie poskytuje viaceré nutričné benefity a má antioxidačné, preventívne, aj liečivé účinky. Na rozdiel od byliniek sú však jednoduchšie rozpoznateľné, kombinovateľné a menej rizikové. Napríklad  v tehotenstve ľudí, aj zvierat, je väčšina bylín doslova zakázaných, a to aj vo forme čajov. Neodporúčajú sa najmä tie, ktorých vedľajší účinok je zvyšovanie napätia maternicového svalstva. Sem patrí viac ako dvadsať druhov bylín. Ďalších dvadsať bylín sa neodporúča z iných dôvodov. Sú však aj také, ktoré sa vyslovene odporúčajú v tehotenstve a počas dojčenia, je však potrebné si ich dobre naštudovať.

S ovocím je to jednoduchšie. V správnom množstve je prípustné a prospešné všetko, a najmä bobuľové ovocie. V sušenej forme patrí ovocie dokonca k jednému z najlepších zdrojov vápnika a železa. Významný prínos ovocia spočíva aj v koncentrácii vitamínu C, v jeho najprirodzenejšej forme. Ten si síce psy dokážu metabolizovať samé, avšak jeho množstvo nemusí postačovať pri zvýšenom výdaji energie, kam môžeme radiť aj graviditu, pôrod a laktáciu sučiek. A jeho nedostatok v takto rizikovom období môže spôsobiť oslabenie imunity. Vitamín C plní taktiež dôležitú funkciu pri prenose látok podporujúcich vyživovanie kĺbov. Bez správneho množstva vitamínu C je takmer zbytočné kĺbovú výživu do krmiva pridávať. Tepelné straty tohto vitamínu v procese výroby krmív sú pomerne veľké, takmer až tretinové. Na druhej strane sú všetky požadované látky v ovocí po jeho vysušení koncentrovanejšie. Napríklad pravý ovocný čaj má účinok už aj pri dvoch gramoch sušených čučoriedok. Množstvo ovocia v krmive preto musí byť veľmi dobre prepočítané.

Na záver sa pozrime na niektoré nutričné a zdravotné benefity, ktoré Vašim psíkom ovocie môže priniesť

Slivky – normalizujú cukor v krvi, podporujú kosti, srsť a pazúry

Marhule – napomáhajú správnej funkcii svalov a nervov

Čierne ríbezle –  podpora trávenia a plodnosti

Arónia – zvyšuje imunitu a je prírodným antibiotikom

Maliny – podporujú perilstatiku čriev a imunitný systém, majú protirakovinové účinky

Jahody – detoxikujú črevá a podporujú krvotvorbu

Višne – regulujú objem kyseliny močovej v krvi a pomáhajú k správnej funkcii štítnej žľazy

Čučoriedka – urýchľuje hojenie rán, podporuje liečbu cukrovky a chudnutie

Rakytník – podporuje imunitný systém, spomaľuje procesy starnutia a sklerózy

Hruška – zabraňuje kvaseniu v črevách a prečisťuje krv

Jablko – zmierňuje zápaly kĺbov a žalúdočné ťažkosti, vyživuje správne baktérie v črevách

Mgr. Lukáš Michalička

Použitá literatúra:

  • Cusick W.D.: Canine nutrition, 1990
  • Beaton L.: Vláknina v krmive, Krmivářství, 2013
  • Fritzová J.: Syrová strava pro psy, 2016
  • Novosádová K.: BARF Otázky a odpovědi, 2014
  • Novosádová K.: BARF Krmení psa přirozenou stravou, 2011
  • Rainbird A.L.: Krmení během života, 1991
  • Simon S.: Zdravá výživa pro starého nebo nemocného psa, 2010
  • Smrčková L.: Ovoce a zelenina – ano, nebo ne?, Svět psů, 2011
  • Šťastná D. a Šťastný P.: Chov a choroby psov, 2018
post

5 dôvodov, prečo skúsiť regionálne krmivá

Slovensko je pre mňa taká malá Kanada. Áno, znie to trochu smiešne. Veď kde je Kanada, a kde Slovensko, však? Napriek tomu sa ho snažím takto už dlhé roky vnímať a osobne mi to pomáha, posúva ma to vpred a mení to moje vnímanie na väčšinu vecí naokolo. Sme krajina s vysokým podielom horských oblastí a percentom zalesnenia. Sme najväčším útočiskom pre vlky, medvede a rysy v Európe. Taká malá “divočina“ uprostred Európy. Najdôležitejším strojárskym odvetvím Kanady je automobilový priemysel, hoci ani jedna automobilová značka nie je kanadská. Tiež vám to niečo pripomína? Podobností je viacero, ale veľmi by nás odviali od pôvodnej témy. Prečo toto spomínam v blogu o krmivách pre psy? Pretože aj pre nás bola Kanada inšpiráciou. Multiproteínové holistické receptúry s množstvom zeleniny a ovocia, bez použitia chemických konzervantov a dochucovadiel, a to všetko s vysokým podielom regionálnych surovín.

S Kanadou sa môžeme porovnávať naozaj iba v niektorých oblastiach. Napriek tomu môže byť ich prístup k výžive psov akousi métou, hoci v menšom merítku. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) až 75% ochorení u ľudí súvisí so stravou. U psov tomu nebude veľmi inak. Téme pestrosti stravy a bohatosti receptúr sme sa už venovali v samostatnom článku. Poďme sa teraz pozrieť detailnejšie na to, v čom spočívajú benefity regionálnych krmív.

1. čerstvejšie – suroviny, ktoré sú prevážané 100 kilometrov, sú vždy čerstvejšie, ako keď ich musia prepravovať z Nového Zélandu. Napríklad čerstvé mäso je do krmiva zapracované zväčša do 24 hodín. V prípade menších krajín, ako je napríklad Slovensko, sa môžu držať viac dní v mraziacich boxoch, dokým sa ich nenazbiera dostatočné množstvo. Zachovávajú si lepšie senzorické, aj nutričné vlastnosti. Domáce suroviny cestujú v priemere 66 krát menšie vzdialenosti ako tie dovezené.

2. ekologickejšie – pri nákupe od regionálnych spracovateľov mäsa a pestovateľov sú prepravné vzdialenosti niekoľko násobne menšie ako v prípade nákupu z Číny, Španielska, či USA. Suroviny  a krmivá netrávia celé týždne na mori, v prehriatych kontajneroch, a takéto krmivo je jednoznačne šetrnejšie k našej planéte. Konzumáciou lokálnych surovín sa všeobecne spotrebuje 17 krát menej pohonných hmôt ako pri dovezených potravinách

3. lepšie kontrolované – kvalita vstupných surovín je prísnejšie a pravidelne kontrolovaná u domácich chovateľov a pestovateľov. Niektoré právne a hygienické normy sú u nás prísnejšie ako európske alebo americké. Pri dovoze potravín zo zahraničia sú kontroly kvality iba náhodné

4. ekonomickejšie – kúpou produktov vyrobených na Slovensku, zostavených zo surovín od slovenských dodávateľov, podporujeme nielen samotného výrobcu, ale aj chovateľov a spracovateľov mäsa, tukov a olejov, ale aj pestovateľov ovocia a zeleniny. Stávame sa tak súčasťou celého procesu a prispievame k bohatstvu našich regiónov

5. prirodzenejšie – pre všetky živé tvory je prirodzenejšie stravovať sa surovinami, ktoré pochádzajú z jeho vlastného okolia a klimatického pásma. Natívne sú také suroviny, ktoré sú pre organizmus psa a jeho predkov známe. V každom podnebnom pásme ľudia, a teda aj psy, konzumujú také potraviny, ktoré im pomáhajú prežiť a prispôsobiť sa tej konkrétnej klíme. Vytvára sa symbióza medzi zdravotným stavom, oblasťou, v ktorej žijeme, a potravinami, ktoré v nej rastú. Tento neviditeľný kód podnebného pásma je prítomný v každom jedle.

Nie všetky zložky krmív Bodreek je možné dopestovať regionálne. Touto výnimkou je ryža, ktorá na pestovanie vo veľkom u nás nemá vhodné podmienky. Požiadavka na domáce suroviny však u nás patrí medzi priority. Nestotožňujeme sa, a nedokázali by sme sa chváliť tým, že naše suroviny pochádzajú napríklad z Nového Zélandu, ktorý leží presne na opačnej strane planéty. Ako sme už dávnejšie písali, Slovensko patrí k svetovej kynologickej špičke s niekoľko sto ročnou tradíciou a dokazuje to nielen športovými a výstavnými úspechmi, ale aj odchovom a výcvikom jedných z najkvalitnejších služobných psov na svete. Je čas, aby Slovensko začalo budovať aj tradíciu kvalitnej krmivárskej výroby.

Mgr. Lukáš Michalička

Použitá literatúra:

  • Buňka a kol.: Senzorická analýza potravin, Zlín, 2008
  • Čuboň a kol.: Hodnotenie potravín a surovín živočíšneho pôvodu, 2012
  • Habánová: Úprava potravín a stravovanie, SPU Nitra, 2011
  • Ingr: Produkce a spracování masa, Mendelova univerzita, 2011
  • Jedlička: Kvalita mäsa z hľadiska prvovýrobcu, spracovateľa a konzumenta, Bratislava, 1987
  • Majerčiak: Kvalita mäsa ošípaných očami výrobcu, spracovateľa a spotrebiteľa, v: Slovenský chov, 1997
  • Pirog a kol.: Food, Fuel, and Freeways: An Iowa perspective onhow far food travels, fuel usage, and greenhouse gasemissions, Iowa State University, 2001
  • Tančín: Chov hospodárskych zvierat v marginálnych oblastiach, Nitra, 2013
post

Čerstvé mäso, sušené mäso a múčky

Ak sú granuly vo svojej podstate suchá strava, aký zmysel má spracovávať a pridávať do nich čerstvé mäso? Nie je to len ďalší marketingový ťah na kupujúceho? Poďme sa tomuto fenoménu pozrieť na zúbok.

Čerstvé mäso obsahuje 70-80% vody, a práve tento obsah vody často skutočne býva použitý ako forma ilúzie, akéhosi mäsovejšieho krmiva. Na obale nájdete úžasné číslo, napr. 75% kuracieho mäsa, z čoho až 50% prichádza do výroby v čerstvom stave. Vyzerá to naozaj dobre. Konečne niekto urobil krmivo s poriadnou dávkou mäsa a nešetril. Skutočnosť je však taká, že výrobca využíva ľudskú predstavivosť a tieto údaje uvádza aj s týmto obsahom vody, ktorý sa však v procese výroby stratí. Z uvedených 50% nakoniec ostáva tretina, v niektorých prípadoch len štvrtina deklarovaného obsahu. Zo 75% sa v krmive naozaj nachádza len okolo 40% mäsa. Hoci zákon káže udávať reálny obsah jednotlivých zložiek pri rovnakej vlhkosti, niektorí výrobcovia stále hľadajú cestičky, ako tento zákon obísť.

Ak tento háčik zohľadníme, má čerstvé mäso v krmive už iba benefity. Vchádza do výroby ako rozomletá pasta so svojou prirodzenou mäsovou šťavou a tukmi. Nie je preto nutné pridávať toľko vody z vodovodného kohútika, ani toľko prídavných tukov. A toto Váš pes cíti. Navyše, takéto mäso je potrebné rýchlo spracovať, preto nie je ani konzervované chemickými konzervantmi, ako tomu býva pri múčkach, ktoré sa často dovážajú z opačného konca Zeme v prehriatych lodných kontajneroch. Ak teda výrobca deklaruje použitie prírodnej konzervácie, môžeme veriť, že chemické konzervanty sa v tejto zložke neskrývajú. U múčok často ide o skrytú konzerváciu, kedy výrobca síce uvádza, že do krmiva neboli pridané chemické konzervanty, avšak múčky takto chemicky zakonzervované už do výroby prišli.

Bez kombinácie s múčkami to však nejde. V bežných extrúdovaných krmivách musí byť čerstvé mäso vždy skombinované s mäsovou múčkou. Či ju už výrobca nazval dehydrované mäso, sušené mäso, alebo pravým slovom múčka, jej prítomnosť je dôležitá. Prirodzeným obsahom kostí, chrupaviek a šliach vyvažuje pomer vápnika a fosforu v krmive. Ide teda o základnú zložku krmív, od ktorej sa odvíja všetko, hoci nemá dobré renomé. Zlé jazyky totiž šepkajú, že sa vyrába za obrovských teplôt, čím sa vytratí akákoľvek nutričná hodnota tejto suroviny. Múčky sa však vyrábajú varením za teploty 133°C a pri tlaku 0,3MPa, po dobu 20 minút, sušením a následným pomletím na prášok. Porovnajme si to však s pečením kačice, ktorú pečieme 2 hodiny na teplote 170-200°C. Pravda bude ako vždy, niekde uprostred. Vplyvom tepla dochádza k úbytku niektorých vitamínov a aminokyselín, o čom však výživári vedia, a tieto straty kompenzujú ich navýšením. Tu sa dostávame k ďalšej výhode čerstvého mäsa v krmive. To totiž prechádza tepelnou úpravou iba raz, zatiaľ čo múčky dvakrát.   

Prítomnosť čerstvého mäsa je určite dobré brať ako benefit krmiva. Je však potrebné posvietiť si na jeho reálne množstvo, zamyslieť sa a nenechať sa zmiasť reklamnými textami. V krmivách Bodreek udávame všetko mäso v sušine, teda už po odparení vody z mäsa. Deklarované množstvo je teda skutočné množstvo v každej jednej granulke.

Mgr. Lukáš Michalička

Použitá literatúra:

  • Doležal a kol.: Výživa zvířat a nauka o krmivech, Brno, 2005
  • Frame: The Technology of extrusion cooking, New York, 1994
  • Guy: Extrusion cooking: technologies and applications, Cambridge, 2001
  • Horváthová a Lagin: Technológia živočíšnych produktov II., Bratislava 1982
  • Hoza a kol: Potravinářská biochemie, Zlín, 2005
  • Hudec a kol.: Hygiena a výživná hodnota potravín živočíšneho pôvodu, Bratislava 1971
  • Moscicki: Extrusion-cooking techniques, Weinheim, 2011
  • Süvegová: Potreba živín a výživná hodnota krmív pre psov, Nitra, 1994
post

Popol v granulách, alebo radšej anorganické látky. Čo si vybrať?

Neexistuje také krmivo, ktoré by nemalo v zložení buď popol, alebo anorganické látky. Musím si teda vybrať. Budete to počuť od viacerých ľudí, hlavne tých, ktorí kŕmia čerstvou stravou. Vraj popol do granúl nepatrí, a výrobca si tak iba znižuje náklady. A nedáva ho tam málo, veď ide o čiastky 7-9%. Takéto tvrdenia je možné nájsť v neodbornej BARF literatúre, ale aj na niektorých weboch. Anorganické látky, to nevyzerá o nič lepšie. Čo to môže byť? Sú to snáď nejaké plasty? Nebojte sa im povedať, že popol, aj anorganické látky dávajú svojim zvieratám aj oni. Verte mi, nebudete klamať. Pozrime sa teda na to, čo to vlastne je.

Čo keby sme zašli ešte ďalej a poviem Vám, že popol je vo výžive zvierat úplne nevyhnutný, a že sa nachádza tak v bryndzových haluškách, ako aj segedínskom guláši. A to nie je všetko. Nájdete ho aj vo vode. Plní v organizme mnoho funkcií. Okrem vývoja kostry sa podieľa aj na metabolizme, udržovaní homeostázy, enzýmov, hormónov a iných dôležitých látok. Popol nie je zložka krmiva, neskladuje sa vo vreciach a nikto ju do granúl nepridáva. Naopak, je to časť krmiva, ktorá po laboratórnej analýze krmiva ostáva. Popol vzniká laboratórnym spálením vzorky krmiva, pri predpísanej teplote 500°C . 

Spálením v špeciálnej peci teda vznikne popol, čo je súhrn minerálnych, nespáliteľných látok. Preto, aj keby sme spálili bryndzové halušky, či viedenský rezeň so zemiakovým šalátom, nejaký popol by zostal. Ide teda iba o teoretickú hodnotu, ktorá vznikne spálením. Krmivá pre psy majú vyšší obsah popola ako jedlá pre ľudí. Psy totiž potrebujú v strave aj kosti, a tie sú práve hlavným zdrojom minerálov. Údaj o množstve popola v krmive je možné rozpísať na jednotlivé minerály a stopové prvky, pretože práve z nich sa popol skladá. Podobné hodnoty môžeme nájsť napríklad aj v klasickej múke. Ide o tzv. T- kódovanie. Hodnota T je vlastne hodnota popola po spálení 100g múčnej sušiny. Čím je hodnota T v múke vyššia, tým viac minerálnych látok obsahuje, a tým aj väčšie množstvo plnohodnotných okrajových jadier, a je na pohľad tmavšia.

Áno, je to takto jednoduché. A anorganické látky? Je to len iný názov pre popol. Európska legislatíva umožňuje používať ktorýkoľvek z týchto pojmov na označenie tej istej veci.

Aká hodnota popola je však najlepšia? Môžeme nájsť krmivá so 6%, ale aj cez 10% popola. Samotné posudzovanie je už trochu náročnejšie. Na jednej strane vysoký popol môže signalizovať, že použité zdroje “mäsa“ sú až príliš bohaté na kosti. Na strane druhej malé percento popola môže značiť, že v krmive je celkovo “mäsa“ málo. To hlavne pri tých krmivách, kde percentuálne zastúpenie živočíšnych zložiek neuvádzajú. Inak povedané, krmivo s vysokým obsahom mäsa má aj prirodzene vysoký obsah kostí a minerálov, preto právom môže mať vyšší popol. Ak však výrobca používa aj vykostené mäso, separáty, nemusí táto logika platiť úplne. Je preto potrebné nazerať na receptúru ako celok. Jahňacie, divina, či bravčové majú prirodzene väčšie zastúpenie kostí na úkor mäkkých častí (mäsa). V takýchto receptúrach sa preto vyššieho percenta popola nezľaknite.

V krmivách Bodreek využívame na vybalancovanie najvhodnejšieho podielu minerálov aj vykostené mäso, vysušené iba z mäkkých častí. Hodnoty popola sú preto nižšie, aj napriek vysokému podielu mäsa v krmive.

Mgr. Lukáš Michalička

post

Výživa šteniat bez tajomstiev

Pripravujeme sa na príchod šteniatka. Je toho toľko, čo treba kúpiť a nachystať, a toľko, čo si treba pri výbere šteniatka všímať. Niet divu, že sa často zabudne na to najdôležitejšie, a tým je výživa šteňaťa v novom domove. Dostal som už snáď stovky správ s otázkou: „Dobrý deň, ideme si o dva dni po šteňa, aké krmivo by ste mi poradili?“ Nemám im to za zlé, bolo naozaj treba pripraviť veľa iných vecí. Takmer vždy ich zaskočím otázkou, čím bolo šteňa kŕmené doteraz. Len málokedy vedia. Dokonca niektorí ani netušili, či chovateľ kŕmil čerstvou stravou, tzv. BARF-om. Tento článok chcem venovať všetkým tým, ktorí nezabudli a idú sa na príchod šteňaťa pripraviť. A tí čo zabudli, si tu možno na poslednú chvíľu ešte tiež nájdu zopár odpovedí.

Rozprávajte sa s chovateľom o tom, ako kŕmil šteňatá on a ako kŕmil sučku, ktorá ich porodila. Výživa totiž nezačína odstavením šteniat od materského mlieka. Začína už v maternici. Šteňa prijíma svoj podiel toho, čo zje jeho matka. Uvedomme si, že strava ovplyvňuje všetko- od vývoja kostí, orgánov, vrátane mozgu, až po správanie. Z nej čerpajú všetky živé tvory životnú energiu. Existuje dokonca štúdia, ktorá potvrdila, že kvalita bielkovín má vplyv na agresivitu psov. Ak viete, čím kŕmil chovateľ, sme na najlepšej ceste rozhodnúť sa, či budeme v jeho systéme pokračovať, alebo ho zmeníme. Správny chovateľ pripraví každému šteniatku balíček krmiva, na ktoré je šteňa zvyknuté, aby mohol nový majiteľ plynule prejsť na iné, prípadne aby mal dostatok času kúpiť nové vrece.
Ako sa ale rozhodnúť, či to krmivo, ktoré používal chovateľ, je to správne, alebo či treba urobiť ráznu zmenu? Aktuálna kondícia sučky, kondícia šteňaťa, lesklosť srsti, či exkrementy sú iba krátkodobé ukazovatele. Nehovoria nič o tom, ako je krmivo kvalitné, či obsahujú najmenej kvalitnú kafilérnickú múčku alebo čerstvé mäso, a v akom množstve. Či obsahujú repkový olej, alebo niektorý z kvalitných živočíšnych olejov. Z lesklej srsti sa nedozvieme, aký vplyv bude mať krmivo na stav vnútorných orgánov o päť rokov. Je preto potrebné pozrieť sa na zloženie, a všímať si aspoň tie najdôležitejšie vlastnosti.
Hľadáme zloženie, kde na prvých miestach dominujú živočíšne zdroje. Zložky s názvami obsahujúce pojmy ako “produkty živočíšneho pôvodu“, alebo “vedľajšie živočíšne produkty“ sú nutrične postačujúce, avšak svojou kvalitou a čistotou za čistými mäsovými múčkami zaostávajú. Hľadajte preto “kuraciu múčku“, alebo “kuracie mäso“. Hľadajte “hovädziu múčku“, alebo “hovädzie mäso“, teda čo najpresnejšie špecifikácie. Hľadajte bohaté receptúry, ideálne s viacerými druhmi mäsa, ovocím a zeleninou. To, že sú granulky farebné, ešte neznamená, že sú nutrične pestré. Ide iba o farbivá, ktoré v zdravom krmive nemajú čo robiť. Spôsob konzervácie by mal patriť medzi priority pri výbere. Všetky tieto otázky môžete nájsť aj detailne rozpísané na našom blogu, ktorý vám isto pomôže rozhodnúť sa aj v otázke obilofóbie. Ak sa rozhodnete pre cereálie v krmive, znova hľadajte presne deklarované obilniny ako ryža, ovos, proso, jačmeň, či kukurica. Nie iba všeobecný pojem obilniny.
To sú len základné kľúče pri rozhodovaní sa. Ak máte viac času, venujte sa tejto tematike hlbšie, vráti sa Vám to na zdraví Vášho spoločníka.

Všimli ste si, že ani jeden bod nehovorí, že máte na vreci hľadať označenie Puppy? Nie, nezabudol som. Len som skrátka pevne presvedčený, že nie je nutné takto krmivá deliť. Povieme si niečo o princípe “All Life Stages“, voľne preložené – pre všetky vekové štádiá. Väčšina výrobcov navrhne šteňaciu receptúru bohatšiu na bielkoviny, tuky, minerály a vitamíny. Je to preto, že šteňatá skutočne potrebujú viac živín. Následne vo verzii pre dospelé psy im z tohto všetkého kus zoberie. Ale prečo? Americká asociácia úradov pre kontrolu krmív (AAFCO) vydala odporúčania, ktoré sú akousi bibliou pre celý výživársky svet. Oni odporúčajú, aké hodnoty bielkovín, tukov, vitamínov a minerálov má obsahovať šteňacie krmivo. Taktiež, aké minimálne hodnoty týchto prvkov majú byť v krmivách pre dospelých. Zdôrazňujem, že ide iba o minimálne hodnoty. V praxi to vyzerá tak, že si každý výrobca stanoví svoje hodnoty tak v šteňacích, ako aj dospeláckych krmivách tak, aby odporúčania AAFCO spĺňal. Každý ich však má iné. Tie hodnoty, ktoré má jeden výrobca pre dospelé psy, má mnoho iných nastavené pre šteňatá a opačne.

Čo som tým chcel povedať? S krmivami pre psy je to rovnaké ako s akoukoľvek inou stravou. Má svoje nutričné hodnoty a ak energetický príjem je podobný energetickému výdaju, prejavuje, sa to ideálnou formou psa. Ak energetický príjem presahuje energetický výdaj, pes má kalórie navyše a prejaví sa to nadváhou. Preto je väčšinou postačujúce manipulovať veľkosťou dennej dávky a takto udržovať formu. Nie je nutné uberať svojmu psovi bielkoviny, minerály, ani vitamíny. A to najmä, ak je v záťaži, alebo ide o gravidnú, či dojčiacu sučku. Organizmus živých tvorov je zázračný. Gravidná sučka, aj keby sama trpela podvýživou, odovzdá, čo môže šteniatkam v maternici. Hoci môže odmietať niekoľko dní stravu, systém výživy šteniat funguje ďalej, až dokým nedosiahne kritickú hranicu. To isté platí pri výžive šteniat a dospelých psov. Organizmus si zo stravy berie to, čo potrebuje. A nadpríjem energie, je možné regulovať výškou kŕmnej dávky. Všimnite si, že krmivá pre dospelé psy obsahujú menej vápnika, fosforu, aj iných zložiek. Presne rovnaký efekt docielime, ak psovi uberieme z dennej dávky. Zníži sa tým jeho príjem vápnika, fosforu, aj všetkého ostatného v dennej dávke.

Hoci mnohí chovatelia odporúčajú najmä pri šteňatách veľkých a obrovských plemien kŕmiť rovno receptúrou pre dospelé psy na spomalenie rastu, obávam sa tento ich názor zdieľať. Mnohé z nich totiž nemajú dostatok živín práve preto, že im ich výrobca ubral. Pomalý a postupný rast šteňaťa je žiadúci, ale nie za cenu nedostatočného vyživovania kostí, chrupaviek, šliach, či orgánov. Iní výrobcovia sa zasa uchyľujú k takým marketingovým praktikám, že receptúra pre šteňa a dospelého psa je úplne totožná a mení sa iba vrece- a to len preto, aby uspokojili požiadavky zákazníka, ktorý sa delenia na Puppy a Adult dožaduje. To isté platí pri delení receptúr pre veľké a malé plemená, kde receptúru taktiež ponechajú bez zmien, iba zmenia veľkosť granúl.

AAFCO však poskytuje aj odporúčané hodnoty krmív pre všetky vekové štádiá. Sú to overené hodnoty, ktoré prekračujú minimálne odporúčané hodnoty ako krmív pre šteňatá, tak aj pre dospelé psy. Je teda potrebné striktné kŕmiť iba šteňacími granulami a hľadať na vreci názov Puppy? Nie, nie je. Je potrebné hľadať nutričné hodnoty krmiva. Označenie Puppy nám iba pomáha pri rýchlom výbere. Neznamená to však, že je to jediná správna cesta.


Krmivá Bodreek sú zostavené tak, aby poskytovali vysoko stráviteľné a využiteľné bielkoviny, minerály a vitamíny pre všetky psy, bez ohľadu na vek a plemeno. K správnemu nastaveniu bielkovín a tukov nám pomohli sami chovatelia, v najväčšom známom prieskume na svete, zameranom na granulované krmivá. Je len málo výrobcov, ktorí investujú do vlastných výskumov a prieskumov. Sú totiž časovo aj finančne náročné. Psy by museli byť daným krmivom kŕmené dlhé roky, aby boli zmeny kontrolovateľné. Zozbierané skúsenosti stoviek našich dlhoročných chovateľov, najmä tých, ktorí chovajú väčšie plemená s problémovým rastom a kĺbmi, sú pre nás najväčším pokladom. Ďakujeme.

Mgr. Lukáš Michalička

post

Multiprotein vs monoprotein, rotácia a pestrosť stravy

Niečo sa v posledných dekádach zmenilo. To Vám povie takmer každý skúsenejší chovateľ vo vzťahu k zdraviu psov. Zhoršuje sa stav civilizačných ochorení, alergií, kĺbov, rakoviny a pre ľudstvo je typické čo najjednoduchšie a najrýchlejšie nájsť vinníka. Zväčša si to odnesú granuly ako celok, pretože tie pred pár dekádami ešte nejestvovali. Nie je to však také jednoduché, a pravda sa skladá z viacerých faktorov. Mení sa životné prostredie, menia sa pesticídy a herbicídy (ktoré sa dostávajú aj do mäsa cez krmoviny hospodárskych zvierat) a mení sa celkový prístup k psom. Na jednej strane ešte nedávno chovatelia nevyvíjali toľko snahy zachrániť najslabšie, menej životaschopné jedince z vrhu- uplatňoval sa tak prirodzený výber a prežívali najmä tie šteňatá, ktoré boli zdravé, najsilnejšie, ktoré zabojovali o mledzivo,  mlieko, aj príkrmy. Suky, ktoré neboli schopné odchovať zdravý vrh, neboli do chovu viac používané. Časom sa však zvýšila dostupnosť veterinárnej starostlivosti, informovanosť, dostupnosť mliečnych náhrad, ale aj citový vzťah k zvieratám. Väčšina chovateľov sa snaží zachrániť všetky šteňatá, hoci boli najslabšie a ďalej sa na nich chová. Prečo toto vôbec spomínam? Pretože sme vo viacerých ohľadoch začali robiť zo psov padavky a precitlivené tvory. Sám však patrím k ľuďom, ktorí trúchlia za stratou každého šteniatka. Preto sa poďme rozprávať o tom, ako urobiť zo psov odolnejšie tvory, aspoň pomocou stravy a správnej výživy.

Nájdeme mnoho článkov, ktoré psa prirovnávajú celkom mylne k vlkovi. Naozaj je nutné vlkom strúhať mrkvu, či drviť vaječné škrupinky a pokvapkať ich citrónom, ako sa to odporúča pri BARFe? Naozaj je dobré, ako nám tvrdia niektorí veterinári, nechávať celoživotne psa na jednej granulárskej receptúre s odôvodnením, že trávenie psa je veľmi citlivé na zmeny? Prežil by vôbec pes 30 000 rokov domestikácie, ak by bol takýto citlivý? A ako je teda možné, že tie psy, ktoré sú kŕmené čerstvou stravou, pokojne zvládnu tráviť v pondelok kuracie mäso a v utorok hovädzie mäso, ak sú skutočne psy tak citlivé? Odpoveď je, že psy také citlivé nie sú, iba my ich takými robíme.

Tu sa dostávame k otázke granúl a ich zloženia. Čo teda hľadať, aby sme si nevychovali precitliveného psa? Veď od šteňacieho veku sú väčšinou výrobcov odporúčané čisto kuracie krmivá bez akejkoľvek pestrosti. Podstata je správna. Kuracie mäso má v skutku vysokú biologickú hodnotu, je dobre stráviteľné, má jemnú vôňu a chuť, a hlavne, je to najdostupnejšie mäso na trhu. Má vysokú hodnotu vitamínu B3, ktorý je dôležitý pri tvorbe energie v bunkách. Stačí to však na celý život, na dennodenné kŕmenie? Uvediem pár príkladov, prečo si myslím, že nie. Každý druh mäsa má inú nutričnú hodnotu a svoje benefity. Napríklad ovčie a jahňacie mäso, má 10-násobne vyšší obsah železa, ako teľacie mäso, a obsahuje dvojnásobok draslíka, sodíka a horčíka ako mäso iných hospodárskych zvierat. Morčacie mäso má zasa dvojnásobné množstvo selénu a zinku ako kuracie mäso, a spolu prispievajú k správnej reprodukčnej funkcii a podpore imunitného systému. Bravčové mäso je nielen veľmi lákavé pre psy, ale má aj veľmi dobré zastúpenie esenciálnych aminokyselín a optimálny pomer lyzínu, valínu, leucínu a sírnych aminokyselín. Hovädzie mäso v biologickej hodnote proteínov za kuracím nezaostáva. Má vysoký obsah vitamínov skupiny B a železa, a v porovnaní s hydinovým mäsom má hovädzie lepšiu bilanciu leucínu, izoleucínu, treonínu a valínu. A také kačacie mäso nielen že zvyšuje žravosť krmiva, má až trojnásobné hodnoty esenciálnych mastných kyselín ako mäso väčších hospodárskych zvierat. O rybách, či divine, by sme mohli napísať pokojne aj ďalší článok. Tento sumár je však pre ukážku potreby pestrosti stravy azda dostačujúci.

Opačnou stranou mince dlhodobého kŕmenia jedným druhom mäsa je, že rozdiely v množstve esenciálnych mastných kyselín môžu medzi niektorými tvoriť aj 20-25%. Niektoré mäsá sú bohaté na tuky a cholesterol, iné sú zasa takmer bez tukov. Jeden príklad za všetky je tzv. “vyhladovanie králikom“. Mäso králika je tak chudé, že bez ďalšieho príjmu tukov a sacharidov sa dokáže organizmus aj pri prejedaní sa králičím mäsom vyhladovať. Nebojte sa, pri granulovaných krmivách však tento jav nehrozí, pretože tuky sa vždy pridávajú dodatočne, a to aj pri králičom mäse.    

Ak bude naše šteňa, ale aj dospelý pes poznať viacero živočíšnych zdrojov, bude mať vytvorené tráviace enzýmy na trávenie každého z nich, nebude citlivý na zmeny v strave. Ak budú bakteriálne kolónie v črevách v správnom množstve, podporované správnymi prebiotikami, budú psy menej náchylné na vznik potravinovej senzitivity. Psíčkari sa mylne domnievajú, že ak psovi senzitívnemu na kuracinu dajú jahňacinu, problém sa vyrieši. Áno, ale iba dočasne. Senzitívny pes skôr, či neskôr začne rovnako reagovať aj na jahňací proteín a naopak, kurací pokojne môže prestať spôsobovať na určitú dobu problémy. Opäť to teda zdôrazním – základom je pestrosť stravy.

Sú teda vhodnejšie receptúry, ktoré majú viac druhov mäsa, alebo je vhodnejšie striedať jednodruhové receptúry? Oba postupy sú správne. Základom je, aby strava bola pestrá. Z pohľadu vhodnosti pre šteňa, je však vhodnejšia viacdruhová, teda multiproteínová diéta. Inak povedané, jedna receptúra, ktorá je zložená z viacerých druhov mäsa. Šteňatá sú totiž na zmeny skutočne citlivejšie a striedanie jednodruhových receptúr by mohlo vyvolať hnačky, odovodnenie a poruchy rastu. Z pohľadu dospelého psa je v poriadku aj striedanie jednodruhových receptúr, tzv. rotácia receptúr.

Slovenskí a českí chovatelia a kynológovia v našom prieskume s viac ako 500 respondentmi v tom majú jasno. Iba 26,4% z nich kŕmi celoživotne jednou receptúrou a iba 23,1% si myslí, že jednoduché a jednodruhové, tzv. monoprotein receptúry sú pre psy vhodnejšie. Krmivá obohatené o ovocie, zeleninu a bylinky, hodnotí pozitívne 91,6% respondentov. Aj tieto ich skúsenosti a názory sme spracovali v rámci Endemic Nutrition System, z ktorého vznikol Bodreek.

Mgr. Lukáš Michalička

post

Strašiak menom konzervant

Spôsob konzervácie krmív dnes už patrí k najprísnejším kritériám pri ich výbere. Až 89,9% Slovákov a Čechov uviedlo, že preferujú krmivá s čo najnižším podielom chemických konzervantov. Je to spôsobené tým, že sa o tom čoraz viac hovorí. Málokto sa však dokáže dopátrať k detailnejším informáciám, aby sa dokázal správne rozhodnúť. Čo je teda pravda a kde už začína krmivárska mytológia?

Snáď ešte 10 rokov dozadu boli úplne najbežnejšie konzervanty v suchých krmivách Butylhydroxyanisol (BHA), Butylhydroxytoluen (BHT), či Ethoxyquin (EQM). Dnes sa s nimi stretávame našťastie iba pri lacnejších krmivách. Ak ich nenájdeme označené priamo na vreci, ich prítomnosť nám naznačí aj to, že dátum spotreby takto konzervovaného krmiva zväčša býva viac ako 14 mesiacov, často aj 24 mesiacov. Tieto konzervanty však poznáme aj v ľudskej strave. Niektoré nájdeme v margaríne, majonézach, olejoch a tukoch, koreninách, či údeninách. Hoci to znie hrozivo, spotrebiteľ dnešnej doby sa dožaduje trvanlivých produktov, častokrát aj exotických, dovezených zo zámoria. A bez prítomnosti konzervantov by všetky tuky rýchlo podliehali oxidácii a žltnutiu. Okrem stabilizácie tukov však stabilizujú aj chuť a arómu krmiva. Aj preto sa často môžeme stretnúť s tým, že práve takto konzervované krmivá chutia najviac. Tieto konzervanty sú zákonom povolené, avšak iba v obmedzených množstvách, pretože o ich vedľajších účinkoch sa vie. Prijímame ich teda aj my ľudia, a to takmer na dennej báze. Otázka však je, v akých množstvách. Jeme snáď 500-700g údenín denne? Pretože toľko krmiva zje väčší pes každý jeden deň, po celý svoj život. Je preto nutné položiť si otázku, aké sú ešte bezpečné množstvá. Pri bádaní však narazíte na viacero prekážok. Na psoch a mačkách sa totiž pokusy nikdy nerobili. Prečo sú teda tak často diskutovanou témou? Výskumy sa robili na hlodavcoch a výsledky azda nikoho nepotešili. Súhrnne tieto chemické konzervanty môžu u citlivejších jedincov spôsobovať žihľavku. Podľa niektorých zo štúdií môžu byť aj príčinou rakovinotvorného bujnenia tráviaceho traktu, alebo dokážu zosilniť účinky iných karcinogénov. Toxicky môžu pôsobiť na pečeň, pľúca, či obličky. Aby sme im však len nekrivdili, BHA sa v iných štúdiách správala ako látka chrániaca pred rakovinou. Rozhodne teda ide o látky správajúce sa nepredvídateľne. BHA a BHT boli Svetovou zdravotníckou organizáciou označené ako potencionálne karcinogény. Ak však môžem vniesť trochu osobného postoja do tejto témy, dodám, že v mojich očiach je jazýčkom na vážkach aj ten fakt, že EQM konzervant bol vyvinutý výrobcom najznámejšieho herbicídu na svete. Okrem svojho známeho silného a kontroverzného herbicídu, je známy aj aktivitou v oblasti GMO. EQM nie je iba konzervant, ale zároveň aj pesticíd. Stačí to aj Vám? Pre mňa je teda voľba jednoznačná, tak sa poďme baviť o nej.
Výrobcovia krmív majú v rukách aj alternatívu. Môžu používať na stabilizáciu surovín aj prírodné konzervanty, hoci aj tie technicky môžeme označovať za chemicky získané. Sú to tokoferoly (vitamín E), kyselina citrónová (vitamín C) a rozmarínový extrakt. Nemajú však tak silný účinok, ako vyššie zmienené konzervanty, a sú drahšie. Preto ich nájdeme zväčša v lepších a drahších krmivách. Tie krmivá, ktoré ich obsahujú, majú dátum spotreby iba v rozpätí 12-14 mesiacov. Podporiť zníženie oxidácie tukov môžeme aj správnym skladovaním na chladnejšom tmavom mieste s malou expozíciou kyslíka. Ako prírodné ich označujeme preto, že sú získavané z prírodných zdrojov. Vitamín E je napríklad extrahovaný z rastlinných olejov. Majú silné zastúpenie v oleji z obilných klíčkov, kukuričnom, slnečnicovom a sójovom oleji. Oleje obsahujúce mononenasýtené mastné kyseliny sú tiež zdrojom α-tokoferolu. Medzi ne patria napr. olivový alebo repkový olej. Je preto možné ich považovať za bezpečnejšie, hoci ani im nebolo venovaných dostatok štúdií.

Znížená doba expirácie je teda prvým znakom, že krmivo je konzervované prírodnými konzervantmi. Niektorí výrobcovia deklarujú použitie tokoferolov priamo v zložení, hneď za tukmi. Takáto forma deklarácie nám ale neodpovedá jednoznačne na otázku, či aj mäsové múčky sú konzervované rovnakými tokoferolmi, resp. či je prírodne konzervované celé krmivo, alebo len tuky. Je potrebné všímať si teda aj všetky ostatné deklarácie výrobcu na vreci. Kedysi sa verilo, že prírodnú konzerváciu rozpoznáme vďaka jednoduchej matematike a teda, že hodnota vitamínu E v analýze krmiva, musí byť desaťnásobkom hodnoty tukov. Tento výpočet je však mýtus. Etiketa krmív je rozdelená na viacero častí. V časti „nutričné aditíva“ sa uvádzajú látky, ktoré sú do krmiva pridávané za účelom zlepšenia nutričných vlastností krmiva. Sem patria teda také vitamíny a minerály, ktoré výrobca do krmiva pridáva. Tu môžeme nájsť vitamín E, ako alfa-tokoferol, ktorý však neslúži na konzerváciu, ale na podporu iných biologických funkcií. Môže sa tu nachádzať vitamín E v hodnote aj 600 MJ/kg no nezaručí to, že tuky a múčky neboli už predtým konzervované chemicky. Na presné zistenie spôsobu konzervácie preto musíme hľadať deklaráciu v časti „technické aditíva“. Z hľadiska legislatívy, musí výrobca prítomnosť konzervantov deklarovať formulkou „antioxidanty povolené EU“. Ich druh však uvádzať nemusí. Zo samotného zloženia preto spôsob konzervácie vôbec nemusíme vyčítať. Ak výrobca deklaruje aditíva formulkou „bez pridaných chemických konzervantov“, vlastne priznáva, že hoci on tam už žiadne chemické konzervanty nepridal, nezaručuje, že suroviny už sám nenakúpil zakonzervované chemicky.

Mgr. Lukáš Michalička

post

Proteíny a ich hodnoty. Kde je pravda?

Bielkovny, inak povedané proteíny, patria k najdiskutovanejším otázkam. Z časti aj preto, že mnohí si ich hodnotu v krmive zamieňajú za podiel mäsa v krmive. Hoci ich hodnoty sú vo vzájomnom vzťahu, nie je to to isté. Každá zložka v krmive, vrátane ovocia, zemiakov, strukovín či obilnín, má svoju hodnotu bielkovín. Preto aj krmivo, ktoré by bolo úplne bez mäsa, by určitú výšku bielkovín malo. Aj v tejto téme platí zásada, že pes nie je vlk už viac ako 30 000 rokov. Neživí sa iba mäsom, a už vôbec nie lovom. Prijíma už stravu pravidelne a v menších dávkach. Ako to teda je?

Prepočty vôbec nie sú jednoduché. Bežné čerstvé mäso má zhruba 20% bielkovín, avšak pri vlhkosti okolo 70%. Granule majú iba 8-10% vlhkosti. Ak by sme chceli tieto dva spôsoby kŕmenia porovnávať, museli by sme si ich prerátať na rovnakú vlhkosť. Navyše, ak pridáme k čerstvému mäsu čo i len kosť, kopček ryže, či ovsené vločky, automaticky podiel bielkovín v kŕmnej dávke znížime. Čo však neznížime, je množstvo prijatých bielkovín v dennej dávke. Toto je zároveň najlepšia a najpresnejšia cesta, ako si vytvoriť vlastný názor na správne hodnoty bielkovín v kŕmení psov.
Nie je preto úplne správne porovnávať dve krmivá a ich hodnoty bielkovín, a už vôbec nie porovnávať s čerstvým mäsom.

Uveďme si možno trochu prehnaný príklad. Ak má krmivo (A) 40% bielkovín, ale denná kŕmna dávka je iba 500g na deň, je to presne rovnaké množstvo bielkovín, ako keď má krmivo (B) 20% bielkovín, ale kŕmna dávka je 1000g na deň. Ak chceme túto tému rozobrať detailne, je vždy nutné prepočítať denný príjem bielkovín, a nie iba ich štatistickú hodnotu v krmive. A to ešte nedokážme zohľadniť ich kvalitu, teda vstrebateľnosť a využiteľnosť v organizme.

Aký denný príjem bielkovín je optimálny, je otázne. Je však vôbec správne, že sa výrobcovia naháňajú za bielkovinami? Poznáme minimálne požiadavky spoločenských zvierat na živiny v krmivách. Vypracovala ich AAFCO (Americká asociácia úradov pre kontrolu krmív). Ich maximálne hodnoty však neupresňuje a nejestvujú ani žiadne relevantné výskumy, ktoré by nás varovali pred škodlivou vrchnou hranicou. Máme však iné indície, ktoré nám môžu pomôcť zorientovať sa. Vieme napríklad to, že nadbytočný, teda nevyužiteľný príjem bielkovín je neuložiteľný, dokáže znižovať rezervy niektorých vitamínov a minerálov v organizme a samotný nadpríjem bielkovín môže znižovať stráviteľnosť bielkovín ako takých. Telo začne produkovať celý rad toxických látok v hrubom čreve a dochádza aj k ohrozeniu obličiek. Znižuje sa retencia vápnika a dochádza k poruchám bilancie vápnika a fosforu.

Bielkoviny sú síce pre telo psov zdrojom energie, ale zďaleka nie tak efektívnym ako napr. tuky. Výroba energie z bielkovín, ho totiž neefektívne zaťažuje. Celý proces, na konci ktorého je energia, sa deje zložitým spôsobom prostredníctvom pečene. V tomto procese, uvoľňuje pečeň z bielkovín amoniak, ktorý je konvertovaný do dusíkatého odpadu – močoviny. Tá sa musí cez obličky vylúčiť von.
V Oxforde, roku 1993 zistili, že aj pre aktívne športujúce chrty je vhodnejšie krmivo s hodnotami bielkovín okolo 24% a bežia rýchlejšie, ako pri krmive s hodnotou 36%. Tvrdo pracujúce saňové psy však požiadavky na zvýšené proteíny mali. Okrem výraznej potreby zvýšeného tuku sa tiež ukázalo, že pri dlhých trasách potrebujú krmivá s viac ako 30% bielkovinami na to, aby sa predišlo športovej anémii.
Hoci tento výskum neskúma denný príjem bielkovín, ale jeho podiel v kŕmnej dávke, môžeme aj na týchto príkladoch aspoň orientačne vidieť, že až psy s extrémnou záťažou, potrebujú bielkoviny vyššie ako 30%. Dokonca aj pravidelne zaťažované chrty dosahovali pri vysokých proteínoch nižšiu rýchlosť.

Za podobnú záťaž pre organizmus môžeme považovať aj graviditu, laktáciu sučky a starostlivosť o šteňatá. Tu sú zvýšené bielkoviny na mieste, avšak ako sme si povedali v článku o cereáliách, v období gravidity a laktácie sú veľmi potrebné aj sacharidy, ktoré navýšením bielkovín vlastne uberáme. Je preto potrebných 36-38% proteínov tak, ako sa nás snažia presvedčiť výživárske, najmä zámorské trendy? Odpoveď nám môžu poskytnúť slovenskí a českí chovatelia a kynológovia. V prieskume sa nám ich vyjadrilo vyše 500. Iba 11,9% z nich sa dlhodobo osvedčili bielkoviny s hodnotou 30-35%, pričom väčšinou išlo o malé plemená. A iba 4,2% bolo takých, ktorým vyhovovalo 35-40% bielkovín. V porovnaní so 66,3% psíčkarov, ktorí uviedli ako ideálne rozhranie 20-30%, dostávame jednoznačnú odpoveď. Zaujímavosťou je, že v tejto kategórii dominovali aj majitelia psov s pravidelnou záťažou. Zároveň až 50,1% z tých respondentov, ktorí vyskúšali krmivo s bielkovinami nad 30% uviedlo, že sa stretli s problémom prekysleného žalúdka u svojich miláčikov. Pre úplnosť dodajme, že 17% uviedlo, že hodnoty bielkovín v krmivách vôbec nesleduje. Tieto zistené údaje majú veľmi blízko k veterinárnym odporúčaniam.

My sme ich analyzovali ešte hlbšie, dávali sme si jednotlivé odpovede do súvislostí s inými faktormi z dotazníkového prieskumu, a výsledky sme sa snažili aplikovať do nutričných hodnôt krmív Bodreek.

Mgr. Lukáš Michalička

post

Cereálie v krmivách: 5 dôvodov, prečo sa im nevyhýbať.

Granuly bez sacharidov nie je možné vyrobiť. Bez ich prítomnosti by granuly ani nedokázali udržať svoj tvar. Majú však aj mnoho iných funkcií, a to nie len v suchých krmivách. Čoraz častejšie sa stretávame s názorom, že pes nepotrebuje vo svojej strave prílohy, a že všetko potrebné nájde v mäse a kostiach. Je to však skutočne tak? Stačí, ak doplníme vlákninu vo forme nepraných držiek? Nasledujúce informácie snáď budú prínosné rovnako pre psíčkarov kŕmiacimi granulami, ako aj surovou stravou.
Hoci sacharidy ako také, nie sú v potrave psov priamo nevyhnutné, sú zdrojom vlákniny, a v rozumnom množstve zlepšujú využiteľnosť bielkovín. Zároveň v období gravidity a laktácie súk pozitívne ovplyvňujú vývoj plodov v maternici, ako aj tvorbu mlieka. Naopak, bolo preukázané, že nedostatok sacharidov v strave suky mal negatívny vplyv na početnosť vrhov a vitalitu šteniat, s nedostatočným postnatálnym vývojom. Stráviteľnosť sacharidov sa u psov zlepšuje tepelnou úpravou. Ich prítomnosť v strave je dôležitá aj pre pravidelný prísun vlákniny, hoci tá nemá takmer žiadnu výživovú hodnotu. Rozpustná vláknina má schopnosť absorbovať vodu a boptnať v čreve, čím spomaľuje vstrebávanie jednoduchých cukrov a upravuje výkyvy cukru v krvi. Reguluje však aj trávenie a vstrebávanie tukov. Nerozpustná vláknina dokáže odolávať štiepeniu tráviacimi enzýmami a podporuje peristaltiku, navodzuje pocit sýtosti. Niektoré typy vlákniny, ktoré majú vlastnosť fermentovať v hrubom čreve, sú potravou pre tie správne a zdravé črevné baktérie. Taká vláknina, ktorá podporuje rast probiotických baktérií sa nazýva prebiotikum. Napríklad u gravidných súk, ktorých diéta bola doplnená o prebiotikum FOS, bola následne zvýšená produkcia mledziva a zvýšený obsah imunoglobulínov a u imunizovaných šteniat sa následne posilnila imunitná odpoveď voči Bordetella bronchiseptica, ktorá je pôvodcom psinkového kašľa. Prebiotiká sú teda vždy sacharidy. Nedostatok vlákniny spôsobuje depresiu trávenia a následne metabolické poruchy.
V neposlednom rade sú prílohy často bohaté na kyselinu listovú, známu aj ako vitamín B9. Zo živočíšnych zdrojov sa nachádza v požadovanom množstve iba v pečeni a v malom množstve aj vo vajciach. V mäse sú jeho hodnoty len málo prínosné. V TOP 10 potravín najbohatších na kyselinu listovú sa nachádzajú obilniny, špenát a cvikla, ktoré boli cielene zaradené do receptúr krmív Bodreek. Keďže kyselina listová pozitívne ovplyvňuje plodnosť a predchádza poruchám rastu u šteniat, posilnili sme spomínané zdroje aj o zvlášť pridaný vitamín B9 do našich krmív a o ďalšie ovocie a zeleninu.

Odpovede na niektoré otázky nám môžu dať najnovšie výskumy. V roku 2018 bola publikovaná americká štúdia, v ktorej vedci preukázali súvislosť medzi kŕmením, v ktorom absentovali obilniny a diletačnou kardiomyopatiou. Je to závažné ochorenie srdca, ktoré môže viesť k náhlej smrti bez varovných príznakov. Spočiatku sa toto ochorenie spájalo s dedičnosťou a absenciou taurínu. Nová štúdia však preukázala, že na toto ochorenie majú vplyv aj moderné výživárske trendy, ako sú bezobilné diéty alebo exotické suroviny (mäso, zelenina, ovocie). Presné príčiny a súvislosti sú však ešte stále nedostatočne prebádané. Faktom je, že psy poznajú obilniny už vyše 30 000 rokov. Hneď ako začala ich domestikácia, poznali obilné kaše, chleby a placky. Podľa výskumu švédskej univerzity v Uppsale publikovanej v r.2013, to bola práve schopnosť spracovať cukry, ktorá bola kľúčová pri domestikácii psov. Inak povedané, prežili len tie psy, ktoré boli schopné jesť ostatky z ľudskej stravy, a tú tvorili z veľkej časti semená tráv od praveku, až do dnešných čias.

Z nášho prieskumu medzi slovenskými a českými chovateľmi a kynológmi vyplynulo, že až 67,8% považuje krmivá s prítomnosťou obilnín za vhodnejšie a osvedčenejšie, alebo rovnako vhodné, ako krmivá bezobilné. Dokonca môžeme poznamenať, že toto percento rapídne znižujú chovatelia malých plemien, ktoré na grain free krmivách dokážu fungovať rovnako dobre. Ak by sme robili štúdiu iba medzi majiteľmi stredných, veľkých a obrovských plemien, podiel by presahoval 85%.

Mgr. Lukáš Michalička